photo: Jukka Rautio / Europhoto
Miroslav Šatan je dodnes rekordérom v počte štartov v národnom tíme Slovenska. Nechýbal ani na svetovom šampionáte v roku 2011, ktorý sa prvýkrát v histórii konal na Slovensku. Teraz je už štyri roky bez aktívneho hokeja, no opäť bude na domácom šampionáte dôležitou súčasťou slovenského tímu. Tentokrát už ako generálny manažér.
Niekdajší reprezentačný kapitán tak zažije prestížny turnaj v úplne inej pozícii. Hoci už nebude na ľade, aj teraz bude stredobodom celého národa.
„Ako sa budú majstrovstvá sveta blížiť, určite budeme cítiť od ľudí veľký tlak a očakávania, aby sme ich naplnili. To isté bude platiť aj počas turnaja. Teším sa teda na minimálne stresový mesiac a možno aj dva,“ rozhovoril sa pre IIHF.com Miroslav Šatan.
V minulosti bol 44-ročný rodák z Topoľčian súčasťou národného tímu na dvanástich majstrovstvách sveta elitnej kategórie. Nechýbal ani pri predošlých šampionátoch nižších kategórií, odkiaľ pomáhal svojimi gólmi Slovákom dostať sa medzi elitu, kde napokon v roku 2002 vybojoval aj historické zlato.
Za tie roky si tak musel zvyknúť na tlak, ktorý na hráčov pred každým takýmto turnajom vplýval. Miroslav Šatan však priznal, že väčšiu zodpovednosť cíti teraz ako generálny manažér.
„Hokejisti až taký tlak totiž nemajú. Spomínam si na to, keď som bol na domácich majstrovstvách ako hráč. Vtedy sme chceli zahrať čo najlepšie. Síce tam tlak trocha bol, pre hráča to však nebolo také silné, ako to bude teraz pre trénera či mňa ako generálneho manažéra. Lebo my robíme rozhodnutia, kto tam pôjde. Je to veľká zodpovednosť, ktorá vytvára tlak na to, aby sme zostavili čo najlepšie mužstvo. Ten tlak tak budeme určite cítiť,“ priznáva Šatan, ktorý je generálnym manažérom Slovenska už druhý rok.
Niekdajší reprezentačný kapitán tak zažije prestížny turnaj v úplne inej pozícii. Hoci už nebude na ľade, aj teraz bude stredobodom celého národa.
„Ako sa budú majstrovstvá sveta blížiť, určite budeme cítiť od ľudí veľký tlak a očakávania, aby sme ich naplnili. To isté bude platiť aj počas turnaja. Teším sa teda na minimálne stresový mesiac a možno aj dva,“ rozhovoril sa pre IIHF.com Miroslav Šatan.
V minulosti bol 44-ročný rodák z Topoľčian súčasťou národného tímu na dvanástich majstrovstvách sveta elitnej kategórie. Nechýbal ani pri predošlých šampionátoch nižších kategórií, odkiaľ pomáhal svojimi gólmi Slovákom dostať sa medzi elitu, kde napokon v roku 2002 vybojoval aj historické zlato.
Za tie roky si tak musel zvyknúť na tlak, ktorý na hráčov pred každým takýmto turnajom vplýval. Miroslav Šatan však priznal, že väčšiu zodpovednosť cíti teraz ako generálny manažér.
„Hokejisti až taký tlak totiž nemajú. Spomínam si na to, keď som bol na domácich majstrovstvách ako hráč. Vtedy sme chceli zahrať čo najlepšie. Síce tam tlak trocha bol, pre hráča to však nebolo také silné, ako to bude teraz pre trénera či mňa ako generálneho manažéra. Lebo my robíme rozhodnutia, kto tam pôjde. Je to veľká zodpovednosť, ktorá vytvára tlak na to, aby sme zostavili čo najlepšie mužstvo. Ten tlak tak budeme určite cítiť,“ priznáva Šatan, ktorý je generálnym manažérom Slovenska už druhý rok.
Majstrovstvá sveta 2011 v Bratislave.
photo: Matthew Manor / HHOF-IIHF Images
Napriek tomu má však Miroslav Šatan už teraz vytýčený jasný cieľ. Slovensku od roku 2013 totiž uniká na majstrovstvách sveta postup do štvrťfinále. A presne to chce tento rok generálny manažér zmeniť.
„Budem spokojný, keď po dlhých rokoch Slovensko opäť postúpi do najlepšej osmičky. Teda verím v postup do play-off. Budem dúfať, že tam chytí takého súpera, ktorého by mohlo aj prekvapiť,“ pokračoval Šatan.
„Musíme byť pozitívni. Myslieť dopredu a pracovať na tom. Inak by to nemalo význam. Pokiaľ by sme tomu neverili, tak to môžeme nechať robiť niekoho iného. Ale veríme, že sa nám podarí poskladať mužstvo optimálne, vďaka čomu by sa mohlo naštartovať výkonmi v skupine k tomu, aby po dlhšom čase preniklo do top osmičky a tam niekoho prekvapilo. V play-off je totiž všetko možné.“
A Miroslav Šatan presne vie, o čom hovorí. Veď práve on bol pri všetkých úspechoch, ktoré prinieslo Slovensku medaile z majstrovstiev sveta. Hoci sa väčšine fanúšikov do pamäte zapísalo zlato z Göteborgu v roku 2002, on poukazuje na striebro z Petrohradu 2000.
„Medzi najpamätnejšie okamihy určite patrí zisk titulu majstra sveta z roku 2002. Veľmi blízko k tomu je však aj zisk striebra z roku 2000, nakoľko išlo o veľmi nečakaný úspech,“ priznal Miroslav Šatan, ktorý zároveň dodal, že práve táto medaila bola predzvesťou budúcich úspechov Slovenska medzi hokejovou elitou.
„To striebro totiž bolo možno ešte dôležitejšie, pretože vtedy sme boli tím, ktorému málokto veril. Dovtedy sa chodilo na šampionáty skôr zúčastniť. Hoci ten tím nemal veľa hviezd z NHL, dal sa úžasne dokopy.“
„Partia sa urobila najmä v základnej skupine, z ktorej sme do play off prešli s odretými ušami. To, čo sme potom vo vyraďovačke za tie tri zápasy dokázali, naznačilo, že slovenský hokej má šancu hrať s najlepšími na svete,“ spomínal slovenský hokejový klenot po svojej rozlúčke, ktorá sa udiala v Bratislave 18. decembra.
„Budem spokojný, keď po dlhých rokoch Slovensko opäť postúpi do najlepšej osmičky. Teda verím v postup do play-off. Budem dúfať, že tam chytí takého súpera, ktorého by mohlo aj prekvapiť,“ pokračoval Šatan.
„Musíme byť pozitívni. Myslieť dopredu a pracovať na tom. Inak by to nemalo význam. Pokiaľ by sme tomu neverili, tak to môžeme nechať robiť niekoho iného. Ale veríme, že sa nám podarí poskladať mužstvo optimálne, vďaka čomu by sa mohlo naštartovať výkonmi v skupine k tomu, aby po dlhšom čase preniklo do top osmičky a tam niekoho prekvapilo. V play-off je totiž všetko možné.“
A Miroslav Šatan presne vie, o čom hovorí. Veď práve on bol pri všetkých úspechoch, ktoré prinieslo Slovensku medaile z majstrovstiev sveta. Hoci sa väčšine fanúšikov do pamäte zapísalo zlato z Göteborgu v roku 2002, on poukazuje na striebro z Petrohradu 2000.
„Medzi najpamätnejšie okamihy určite patrí zisk titulu majstra sveta z roku 2002. Veľmi blízko k tomu je však aj zisk striebra z roku 2000, nakoľko išlo o veľmi nečakaný úspech,“ priznal Miroslav Šatan, ktorý zároveň dodal, že práve táto medaila bola predzvesťou budúcich úspechov Slovenska medzi hokejovou elitou.
„To striebro totiž bolo možno ešte dôležitejšie, pretože vtedy sme boli tím, ktorému málokto veril. Dovtedy sa chodilo na šampionáty skôr zúčastniť. Hoci ten tím nemal veľa hviezd z NHL, dal sa úžasne dokopy.“
„Partia sa urobila najmä v základnej skupine, z ktorej sme do play off prešli s odretými ušami. To, čo sme potom vo vyraďovačke za tie tri zápasy dokázali, naznačilo, že slovenský hokej má šancu hrať s najlepšími na svete,“ spomínal slovenský hokejový klenot po svojej rozlúčke, ktorá sa udiala v Bratislave 18. decembra.
Majster sveta v roku 2002.
photo: City-Press
V symbolický dátum sa s hráčom, ktorý nosil v národnom drese číslo 18, prišlo rozlúčiť až 40 hokejistov, ktorí v rokoch 2000 – 2003 skompletizovali pre Slovensko medailovú zbierku z majstrovstiev sveta.
Nechýbali ani hráči, ktorí v roku 2012 pridali ďalšie striebro z Helsínk. Pred zápasom mu tieto okamihy pripomenuli zostrihy na kocke Zimného štadióna Ondreja Nepelu, čo nenechalo ani dlhoročného kapitána reprezentácie chladným.
„Pri sledovaní tých spotov som mal slzy na krajíčku. Prináša to spomienky, keď som sa s chalanmi denne stretával aj hrával. Pripomenulo mi to ale aj jednu vec, že život plynie ďalej a všetko je už za nami. Teraz už na to ostávajú len spomienky. Veľmi rád si spomínam na to obdobie. Je to veľmi príjemné,“ povedal Miroslav Šatan, ktorého po zápase uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.
„Je to pre mňa veľká pocta. Môj prvý tréner, ktorý bol aj na tejto rozlúčke, nám vždy hovoril jedno: ‚Vy nie ste hokejisti. Až keď budete mať 25 a odohráte 50 zápasov za reprezentáciu, sa nimi stanete.‘“
„Aj preto bola pre mňa reprezentácia vždy mojou najvyššou motiváciou. Úplne najradšej som hral s dvojkrížom na hrudi. Možno aj preto tu bola plná hala,“ vravel rekordér v počte štartov v národnom drese, ktorý stanovil na 186. Jeho úspechy si všimla aj Medzinárodná hokejová federácia (IIHF), torá ho spool s ďalšími velikánmi uvedie počas majstrovstiev sveta do Siene slávy IIHF.
Nechýbali ani hráči, ktorí v roku 2012 pridali ďalšie striebro z Helsínk. Pred zápasom mu tieto okamihy pripomenuli zostrihy na kocke Zimného štadióna Ondreja Nepelu, čo nenechalo ani dlhoročného kapitána reprezentácie chladným.
„Pri sledovaní tých spotov som mal slzy na krajíčku. Prináša to spomienky, keď som sa s chalanmi denne stretával aj hrával. Pripomenulo mi to ale aj jednu vec, že život plynie ďalej a všetko je už za nami. Teraz už na to ostávajú len spomienky. Veľmi rád si spomínam na to obdobie. Je to veľmi príjemné,“ povedal Miroslav Šatan, ktorého po zápase uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.
„Je to pre mňa veľká pocta. Môj prvý tréner, ktorý bol aj na tejto rozlúčke, nám vždy hovoril jedno: ‚Vy nie ste hokejisti. Až keď budete mať 25 a odohráte 50 zápasov za reprezentáciu, sa nimi stanete.‘“
„Aj preto bola pre mňa reprezentácia vždy mojou najvyššou motiváciou. Úplne najradšej som hral s dvojkrížom na hrudi. Možno aj preto tu bola plná hala,“ vravel rekordér v počte štartov v národnom drese, ktorý stanovil na 186. Jeho úspechy si všimla aj Medzinárodná hokejová federácia (IIHF), torá ho spool s ďalšími velikánmi uvedie počas majstrovstiev sveta do Siene slávy IIHF.
Rozhodujúci cieľ v semifinále v roku 2012.
photo: Jeff Vinnick / HHOF-IIHF Images
Ten si okrem slovenských kolegov na svoju slávnosť pozval aj jedného zahraničného hosťa. Bol ním legendárny brankár Dominik Hašek, ktorý s našim útočníkom prežil v Buffale necelých päť sezón.
Počas nich sa v roku 1999 dokonca prebojovali do finále Stanley Cupu. V Bratislave sa však legendárny „Dominátor“ do bránky už nepostavil.
„Neviem prečo nechcel ísť do bránky. Dlho nebol na ľade, tak mal z toho asi rešpekt, ale možno sa bál, že dostane veľa gólov,“ smial sa Miroslav Šatan a pokračoval: „Chcel však prísť, tak sme mu dali poctu, aby vhodil slávnostné buly,“ dodal na nezabudnuteľný útočník s prezývkou „Tichý zabijak“.
Miroslav Šatan má v svojej zbierke všetky medaily z majstrovstiev sveta, ktoré Slovensko získalo. Je rekordérom v počte štartov v reprezentácii, ktoré stanovil na 186. Bol pri najväčších úspechoch národného tímu i postupe z C-kategórie až medzi elitu. Počas olympiády v Lillehammeri '94 sa stal kráľom strelcov turnaja. V roku 2009 získal s Pittsburghom Penguins slávny Stanley Cup a na olympiáde vo Vancouvri 2010 bol členom tímu, ktorý skončil na 4. mieste, po nešťastnej prehre s Fínskom o bronz.
Po aktívnej kariére sa stal generálny manažérom Tímu Európy, ktorý sa dostal do finále Svetového pohára v hokeji 2016, kde podľahol domácej Kanade. Od roku 2017 pôsobí ako generálny manažér hokejových reprezentácií Slovenska.
Počas nich sa v roku 1999 dokonca prebojovali do finále Stanley Cupu. V Bratislave sa však legendárny „Dominátor“ do bránky už nepostavil.
„Neviem prečo nechcel ísť do bránky. Dlho nebol na ľade, tak mal z toho asi rešpekt, ale možno sa bál, že dostane veľa gólov,“ smial sa Miroslav Šatan a pokračoval: „Chcel však prísť, tak sme mu dali poctu, aby vhodil slávnostné buly,“ dodal na nezabudnuteľný útočník s prezývkou „Tichý zabijak“.
Miroslav Šatan má v svojej zbierke všetky medaily z majstrovstiev sveta, ktoré Slovensko získalo. Je rekordérom v počte štartov v reprezentácii, ktoré stanovil na 186. Bol pri najväčších úspechoch národného tímu i postupe z C-kategórie až medzi elitu. Počas olympiády v Lillehammeri '94 sa stal kráľom strelcov turnaja. V roku 2009 získal s Pittsburghom Penguins slávny Stanley Cup a na olympiáde vo Vancouvri 2010 bol členom tímu, ktorý skončil na 4. mieste, po nešťastnej prehre s Fínskom o bronz.
Po aktívnej kariére sa stal generálny manažérom Tímu Európy, ktorý sa dostal do finále Svetového pohára v hokeji 2016, kde podľahol domácej Kanade. Od roku 2017 pôsobí ako generálny manažér hokejových reprezentácií Slovenska.